Mali ste niekedy pocit, že vaša polovička bola voľakedy iná? Zmenila práca a kariérny postup vášho partnera? Príliš často ste sa pýtali či ste sa zmenili vy? Partnerstvo je o vzájomnej úcte, spolupráci a pomoci. Keď začnete s človekom žiť, ukáže sa skutočná sila vašej lásky.
„Žienka domáca“
Demograficky sa zamerajme na Slovensko, našu kultúru a ponímanie hodnoty peňazí v partnerstve/manželstve. Dvaja mladí sa zaľúbia. Časom ich láska vzrastie. Začnú spolu bývať v jednej domácnosti a vtedy sa (okrem iného) ukáže, kto má akú schopnosť zarábať peniaze. Akokoľvek, či už ide o ženu alebo muža – ktokoľvek z nich zarába viac, mení to jeho pohľad na toho druhého.
Klasický príklad je, keď muž zarába viac a je celý deň v práci. Žena často ostáva doma a stará sa o dieťa, domácnosť a musí „rozmýšľať aj za muža“, aby na nič nezabudol. Dieťa malo zdravotné problémy, rodina má prísť na návštevu, niekto má predsa vždy narodeniny, meniny, niekomu treba zavolať o niekoho sa zaujímať…
Empatia je silná stránka žien. A sila je silná stránka mužov. V tomto prípade je žena ponímaná ako „tá slabá“ a muž, ako „ten silný“. Kým je však On v práci a Ona mu je za to vďačná a váži si ho, musí sa postarať o dieťa, o seba, jemu aj jej navariť, upratať a všetko zorganizovať. Potom sa muž vráti z roboty domov a myslí si, že žena doma „nič“ nerobila. Darmo je dieťatko šťastné a zdravé, všetko je tak ako má byť a domácnosť je na poriadku. To je predsa samozrejmosť. Ona je upravená, unavená, ale šťastná, že je On doma.
On je ale ten, ktorý nosí viac peňazí, vďaka ktorým sa ona môže starať o dieťa, môže prať, žehliť, variť, upratovať. Sám často po večeroch odchádza za kamarátmi, keď sa ona teší, že už budú mať aspoň príjemný večer spolu (a keď aj majú nezabudne jej to zazlievať). Koho je to chyba? Väčšinou oboch. Nie ona neodíde nikam, veď nemá peniaze.
K rodine neodíde, lebo nechce zradiť lásku k mužovi. Nechce ho opustiť. Nejde nikam, neurobí nič pre seba, musí sa starať o domácnosť a privyrábať si, aby sa necítila úplne „zadĺžená“ svojmu mužovi. Tak doma čaká a dúfa, že ju raz hádam aj niekam pozve. A keď to tak je, musí mu byť veľmi vďačná, lebo ak nie, „nič si neváži“.
Znie to ako zo zlého sna. No pre mnohé ženy je to krutá realita, kedy musia po nociach plakať a muž vie prečo, ale neurobí nič. Vtedy nezostáva nič iné, milé dámy, ako vzchopiť sa a prestať dúfať a čakať! Začnite veriť sebe a iba sebe. Akokoľvek vám ublížil a aj vy jemu, neberte na to už ohľady. Urobte čo musíte. Ak tisíckrát opakované pokusy o rozhovor zlyhali, ak vás dlho toto snaženie vyčerpávalo a ponižovalo.
Ak vás podceňoval a dával prednosť vlastnej rodine, práci a kamarátom, vzchopte sa! Nedúfajte už, že to prejde. Veď „vždy to prešlo“ – poviete si. Omyl! Ak je to už neznesiteľné, nemučte sa. Dajte mu ešte poslednú šancu ak musíte, vyhľadajte pomoc ak treba, ale ak to nepomôže, čo najskôr odíďte! Spoliehajte sa v živote vždy iba na seba! Nikdy nie na muža s peniazmi, aj keď ho ľúbite.
Aj vy viete zarábať. A ste silnejšie ako si myslíte. Na mužov však nezanevrite. Niečo ste sa naučili a možno to len nebol „ten pravý“.