Mnoho ľudí sa nerado zveruje so svojimi skúsenosťami z detstva druhým, ktorí to asi len ťažko pochopia. Aj napriek tomu, že sa narodili slušným a poctivým rodičom, bieda a chudoba ich neobchádzala. Pri takýchto debatách sa teda neraz stane, že tí, čo si mysleli, že ich detstvo bolo kvôli nedostatku ukrátené, bolo snom mnohých, ktorí o tom radšej nerozprávali.
Základné potreby
Tie museli byť splnené, len aby Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny neodobral deti zo starostlivosti rodičov. Bohužiaľ, aj tí rodičia, ktorí sa snažia so všetkých síl, nedokážu zabezpečiť všetko. Boli ste aj vy chudobní? Veľa krát sa stáva, že rodičia berú svoje ratolesti na všetky návštevy, aké môžu, akcie a hostiny, len aby sa mohli najesť do sýta. Preto sa stáva, že neokrôchanosť mladých ľudí sa začína pocitom, že môžu zjesť všetko a nemusia sa deliť so súrodencami, pretože je dostatok jedla.
Udržiavať domácnosť
To je jedna z najdôležitejších vecí, okrem nasýtenia hladných krkov. Niekedy sa ľudia zo sociálne znevýhodnených skupín musia umývať na verejných toaletách, či školských, kde je voda, aj tá teplá, prístupná. Samozrejme, že sa tým nebudú chváliť, takisto ako kradnutím toaletného papiera či papierových utierok z reštaurácií a pohostinstiev. Dokonca aj korenie ako soľ a cukor sa takto pre mnohých získava. Smutná realita, ktorú mnohý nechcú vidieť a ani o nej počuť. Ak ste niekedy používali rúru namiesto krbu či radiátorov, vedzte, že nie všetkým niečo také napadlo, už len preto, že sa nad tým nikdy nezamýšľali.
Čo s tým?
Otázka, ktorou sa nikto nezaoberá dostatočne, ak vôbec. Poslanci v parlamente nechcú vydávať plat na ľudí. Už dávno to nie je o starostlivosti o človeka a národ, a tobôž o deti. Spoločnosť si predstavuje dokonalé postaranie o dieťa v detskom domove, kde mu bude chýbať základný vzor života a to funkčná rodina. Materiálne veci nie sú všetko, no aj tak ich štát v podobe rodinných príspevkov nevie zabezpečiť. Pri tom nezamestnanosť už nehrá takú významnú rolu. Aj popri zamestnaní je niekedy nemožné dôstojne vyžiť. Prečo potom nikto nič nerobí? Pravda je taká, že chudoba sa nerada chváli svojím stavom a predsa je mnohokrát viditeľná na tvárach zúfalých rodičov a ich detí, ktoré často len snívajú o živote, ktorý vedú ich večne nespokojní spolužiaci.